Tatry – příroda

Recenze

Kniha Tatry – príroda a jej preklad Tatry – příroda (2010) pražským vydavateľstvom Miloš Uhlíř – Baset, získali dve ceny v 17. ročníku súťaže poriadanej Jednotou tlmočníkov a prekladateľov ČR.

Porota zložená zo zástupcov profesionálnych prekladateľských a tlmočníckych organizácií z Českej republiky a Slovenskej republiky zasadala 7. 2. 2011 a udelila 1. cenu za encyklopedické dielo kolektívu autorov Tatry – príroda/Tatry – příroda. Tento titul získal tiež 2. cenu v kategórii Slovník roka 2011. Knihy boli prezentované na minuloročnom jesennom knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave a v TANAP-e v Tatranskej Lomnici. Pražanom ju Slovensky inštitút predstavil 3. februára t. r. za účasti "krstných otcov" režiséra Juraja Jakubiska a riaditeľa Baletu SND Vlastimila Harapesa.

Najvyššiemu pohoriu Karpát – Tatrám hovoria v zahraničí "Pocket Alps", teda akési "Alpy do vrecka" či "Alpy vreckového formátu". To preto, lebo na ploche necelých 800 kilometrov štorcových nájdeme takmer všetky typy hlavných horských biotopov, podobne ako v najvyššom a rozlohou niekoľkonásobne väčšom európskom pohorí. Tatry svojou krásou a rozmanitosťou oddávna lákali nielen turistov, ale aj prírodovedcov, ako o tom svedčia mnohé publikačné doklady, počnúc pôvodnými článkami a končiac knižnými monografiami. Od ostatnej monografie editovanej I. Vološčukom Tatranský národný park – biosférická rezervácia (Vydavateľstvo Gradus, Martin, 1994) však už uplynulo viac ako 15 rokov. Tento časový hiát úspešne vypĺňa 1. diel vlastivednej encyklopédie Tatry, ktorý vychádza v edícii Krajina a ľudia. Vydavateľstvo Baset v súčasnosti pripravuje aj druhý diel nazvaný Tatry – história, život, ktorý bude venovaný dejinám, kultúre, ochrane prírody, turistike a športu.

Kniha má úctyhodný objem – 648 strán formátu A4 s trojstĺpcovou sadzbou vytlačenou na matnom kriedovom papieri, váži 4,5 kg. Na jej príprave sa zúčastnilo 83 renomovaných slovenských a poľských odborníkov, ktorí zosumarizovali literárne aj vlastné dlhoročné výsledky a ilustrovali ich viac ako dvoma tisíckami zväčša originálnych fotografií, máp, grafov a tabuliek. Medzi autormi nechýbajú ani pracovníci Slovenskej akadémie vied. Kapitolu o rašeliniskách vypracoval Daniel Dítě z Botanického ústavu SAV, z toho istého ústavu prof. František Hindák v spolupráci s poľskou algologičkou B. Kaweckou pripravili časť o siniciach a riasach, kapitolu o lúkach a pasienkoch zasa odborníci Ústavu krajinnej ekológie Ľuboš Halada a Helena Ružičková v spolautorstve s krakovským botanikom Z. Mirekom. Pracovníci Ústavu zoológie SAV sa podieľali s odborníkmi z našich univerzít na sumarizácii poznatkov o zooplanktóne tatranských plies (Marta Illyová spolu s I. Hudecom) a o bentickej makrofaune (Ferdinand Šporka spolu s I. Krnom a P. Bitušíkom).

Ocenená kniha predstavuje rozsiahle encyklopedické dielo o tatranskej prírode, aké ešte u nás doteraz nevyšlo. Vydavateľstvo Baset si zaslúži poďakovanie za to, že kniha napriek neľahkej ekonomickej situácii uzrela svetlo sveta v slovenskej aj českej mutácii súčasne a na takej vysokej odbornej a typografickej úrovni.

Text: František Hindák
SLOVENSKÁ AKADÉMIA VED
Humanisti.sk